Úvod do štruktúry japonskej vety

Takže ste sa už naučili nejakú japonskú slovnú zásobu.

Ako z nej teraz poskladať súvislé vety?

Budete sa musieť naučiť o japonskom slovoslede, správnom použití partikúl a všadeprítomnom です ("desu").

Tento rýchly úvod vám pomôže zistiť, ako začať so štruktúrou japonskej vety.

Štruktúra japonskej vety: Subjekt-Objekt-Verbum (SOV)

Japonské vety nasledujú formát SOV.

SOV znamená "subjekt-objekt-verbum". To znamená, že na prvom mieste je subjekt, nasleduje objekt alebo objekty a veta končí slovesom. Počas celého tohto článku uvidíte množstvo príkladov.

Pozrime sa na príklad:

ジンボはリンゴを食べる。 じんぼはりんごをたべる。 Jimbo — jablko — je (Jimbo je jablko.)

"Jimbo" je subjekt, "je" je sloveso a "jablko" je objekt. Táto veta dodržuje vzorec SOV.

Japonská spona です

Ak ste niekedy počuli niekoho hovoriť po japonsky, či už v reálnom živote alebo v televízii, tak ste sa takmer určite stretli s japonským slovom です.

です je jeden z najzákladnejších výrazov v japonskom jazyku, doslova znamená "byť" alebo "je". Mnohí o ňom uvažujú len ako o značke formálnosti, ale plní rôzne funkcie.

です je spona, čo znamená, že spája podmett vety s prísudkom, čím vytvára úplnú vetu. Najzákladnejšia štruktúra japonskej vety je "A は B です" (A je B).

Volám sa Amanda. 私はアマンダ です 。 わたしはあまんだ です 。

On je Američan. 彼はアメリカ人 です 。 かれはあめりかじん です 。

です tiež slúži na označenie konca vety, nahrádza sloveso. Takisto, です nikdy neprichádza na konci viet, ktoré majú slovesá končiace na ます.

Tom má rád čaj. トムさんはお茶が好き です 。 とむさんはおちゃがすき です 。

Tom pije čaj. トムさんはお茶を飲み ますです 。(Nesprávne) トムさんはお茶を飲み ます 。(Správne) とむさんはおちゃをのみ ます

Minulý čas s でした

Pri popise niečoho, čo sa stalo v minulosti, sa です mení na でした.

Skúška bola ľahká. 試験は簡単 でした 。 しけんはかんたん でした。

Včera boli moje narodeniny. 昨日は私の誕生日 でした 。 きのうはわたしのたんじょうび でした。

Stupne formálnosti です

Rovnako ako mnoho slov v japončine, aj です má rôzne stupne formálnosti: だ, です, である a でございます:

• です je základná zdvorilá forma a bude najužitočnejšia v každodennom rozhovore.
• だ sa vyskytuje v neformálnej reči medzi priateľmi alebo rodinou.
• である sa používa vo formálnej písanej japončine, napríklad v novinách.
• でございます je najformálnejšia forma, používa sa pri rozhovore s nadriadeným alebo dôležitou osobou.

Ak si nie ste istí, ktorú formu použiť, držte sa です. Osoba, s ktorou hovoríte, pochopí, že sa snažíte byť zdvorilí!

Umiestnenie japonského slovesa

Ako som práve povedal, japonské slovesá majú len dva časy: minulý a neminulý.

Rovnako ako v angličtine, minulý čas tvoríte zmenou koncovky slovesa.

Ubehol som do obchodu. 私は店に走り ました 。 わたしはみせにはしり ました 。

Mayu sa včera večer učila. 昨日の夜、まゆさんは勉強 した 。 きのうのよる、まゆさんはべんきょう した 。

Alice napekla cookies. アリスはクッキーを作 った 。 ありすはくっきーをつく った 。

Na rozdiel od angličtiny sú japonské slovesá veľmi pravidelné.

Kategórie japonských slovies

Mnohé z nich možno rozdeliť do dvoch kategórií: slovesá う a slovesá る. Je dôležité poznať rozdiel medzi nimi, pretože sa časujú odlišne.

Každé sloveso má tiež slovníkový tvar a zdvorilý tvar – slovníkový tvar sa používa pre neformálnu reč alebo ak ho chcete vyhľadať v slovníku.

Slovesá う sú slovesá, ktoré vo svojom slovníkovom tvare končia na zvuk う, ある, うる alebo おる. Zdvorilými sa stanú, keď vynecháte う a nahradíte ho います.

• 話す/話します (はなす/はなします, rozprávať)
• 行く/行きます (いく/いきます, ísť)
• 飲む/飲みます (のむ/のみます, piť)
• 作る/作ります (つくる/つくります, robiť/vyrobiť)

Slovesá končiace na zvuk いる a える sú takmer vždy slovesá る. Slovesá る sa stanú zdvorilými tak, že vynechajú る a nahradia ho ます。

• 食べる/食べます (たべる/たべます, jesť)
• 見る/見ます (みる/みます, vidieť)
• 起きる/起きます (おきる/おきます, vstať)

Existujú len dve výrazne nepravidelné slovesá, する (robiť) a くる (prísť). Ich zdvorilé tvary sú します a きます.

Zápor japonských slovies

Záporné tvary sa tiež tvoria zmenou koncovky slovesa, ktorá sa líši v závislosti od typu slovesa. Napríklad:

• Pre slovesá う nahraďte zvuk う za あない.
• Pre slovesá る vynechajte る a nahraďte ho ない. する sa mení na しない a くる na こない.

Viac o tvorbe záporu japonských slovies sa môžete naučiť tu.

Vyjadrovanie odtieňov pomocou slovies

Hoci existujú len dva časy, japonské slovesá sa menia, aby vyjadrili odtiene. Štruktúra japonskej vety je typ, ktorý sa nazýva aglutinačný.

Toto je prepychové slovo, ktoré používajú lingvisti a ktoré v laickom preklade znamená: "Na koniec slovies pridávate kopu vecí." Každé sloveso má základný tvar, ktorý končí na て alebo で.

K týmto zakončeniam základného tvaru môžete pridávať, aby ste dali slovesu viac významu. To však nie je nevyhnutné na tvorbu jednoduchých japonských viet, takže to teraz preskočíme.

Japonské postpozície

Zatiaľ čo angličtina má predložky, japončina má postpozície.

Predložky sú slová, ktoré ukazujú vzťahy medzi časťami vety, ako napríklad "do", "na", "v", "medzi", "od" atď.

V angličtine prichádzajú pred podstatné mená. Ale v japončine nasledujú podstatné mená. へ znamená "do", takže ďalšia veta je doslova "do Španielska išiel".

Išiel som do Španielska. スペイン へ 行きました。 すぺいん へ いきました。

V ďalšom príklade 彼女 znamená "ona", takže hovoríte "od nej" a nie "od nej".

Počul si od nej? 彼女 から 聞きましたか？ かのじょ から ききましたか？

Japonské partikuly

V rovnakom duchu ako postpozície má japončina malé gramatické častice nazývané partikuly.

Japonské partikuly prichádzajú priamo za podstatné meno, prídavné meno alebo vetu, ktorú modifikujú, a sú kľúčové pre pochopenie významu toho, čo sa vyjadruje.

V japončine existujú desiatky partikúl, ale my sa budeme venovať deviatim bežným: は, が, を, の, に, へ, で, も a と.

は (tematická partikula)

は označuje tému vety a možno ju preložiť ako "som", "je", "sú" a "čo sa týka". Všimnite si, že hoci používa znak pre ha, vyslovuje sa ako wa.

Ja som študent. 私 は 学生です。 わたし は がくせいです。

Pero je čierne. ペン は 黒いです。 ぺん は くろいです。

V týchto vetách sú 私 (わたし, ja) a ペン (pero) označené partikulou は, čo znamená, že všetky nasledujúce informácie sa týkajú 私 a ペン.

が (subjektová partikula)

が označuje a zdôrazňuje subjekt vety, teda toho, kto vykonáva činnosť. Okrem toho môže spájať vety ako "ale" a slúži ako predvolená partikula pre opytovacie vety.

Ten vták spieva. あの鳥 が 鳴いています。 あのとり が ないています。

Kto príde? 誰 が 来ますか？ だれ が きますか？

Yuta študoval v Číne (dôraz na Yuta) ゆうたさん が 中国に留学しました。 ゆうたさん が ちゅうごくにりゅうがくしました。

は a が sú dve partikuly, ktoré sa dajú ľahko pomýliť, takže tu je niekoľko tipov, ako ich odlíšiť:

は je všeobecný subjekt, zatiaľ čo が je konkrétnejší. は sa tiež používa ako kontrastná partikula vo vetách s が, aby ukázala, že medzi dvoma subjektmi je nejaký rozdiel:

Moja mladšia sestra nemá rada mačky, ale má rada psov. 妹は猫 が 嫌いだけど、犬 は 好きです。 いもうとはねこ が きらいだけど、いぬ は すきです。

を (objektová partikula)

を ukazuje priamy objekt vety, čo znamená, že naznačuje, že sloveso niečo robí alebo sa sloveso robí s objektom. Nasleduje podstatné mená a podstatno-menné frázy.

Jem zeleninu. 私は野菜 を 食べます。 わたしはやさい を たべます。

Dnes večer pripraví večeru. 今夜、彼は夕食 を 作ります。 こんや、かれはゆうしょく を つくります。

V prvej vete je "zelenina" objektom a "jesť" je činnosť, ktorá sa s ňou vykonáva. To isté platí pre "večeru" a "pripraviť" v druhej vete.

の (posesívna partikula)

の slúži ako posesívna partikula, označuje, že niečo patrí niečomu inému. Slúži aj ako všeobecné podstatné meno a znamená "tento".

To je taška učiteľa. それは先生 の かばんです。 それはせんせい の かばんです。

Chcem kúpiť ten žltý. 黄色い の を買いたいです。 きいろい の をかいたいです。

に (časová a pohybová partikula)

に je partikula pohybu a času, ktorá ukazuje miesto, smerom ku ktorému sa vec pohybuje, keď je sprevádzaná pohybovým slovesom.

Taktiež označuje ciele a miesta, kde niečo existuje, keď je sprevádzaná slovesami いる/ある. Možno ju preložiť ako "do", "v/na" alebo "pre".

Yukako prišla do kina. ゆかこさんは映画館 に 来ました。 ゆかこさんはえいがかん に きました。

V parku je lavička. 公園 に ベンチがあります。 こうえんにべんちがあります。

へ (smerová a cieľová partikula)

へ je smerová partikula podobná に, ale používa sa výlučne na označenie cieľa. へ zdôrazňuje smer, ktorým sa niečo pohybuje. Takisto sa číta ako e, hoci sa píše he.

Išiel som do reštaurácie. 私はレストラン へ 行きました。 わたしはれすとらん へ いきました。

Pri označovaní smeru sú に a へ často zameniteľné, zatiaľ čo へ sa nikdy nepoužíva ako "pre/na".

で (lokálna a spôsobová partikula)

で môže mať niekoľko významov v závislosti od kontextu. Môže určovať miesto konania, ukazovať prostriedok, ktorým sa činnosť vykonáva, alebo spájať vety vo vete.

Shigeo nakupoval v obchodnom dome. しげおさんはデパート で 買い物しました。 しげおさんはでぱーと で かいものしました。

Prišiel som do Kanady lietadlom. 私は飛行機 で カナダに来ました。 ひこうき で かなだにきました。

Ten človek je slávny a milý. その人は有名 で 、優しいです。 そのひとはゆうめい で 、やさしいです。

も (partikula podobnosti)

も, ktoré sa prekladá ako "tiež/aj", sa používa na vyjadrenie podobností medzi faktami. Prichádza za podstatným menom a nahrádza partikuly は a が.

Ryža aj chlieb sú chutné. パン も ごはん も おいしいです。 ぱん も ごはん も おいしいです。

Koníčkom Eriky je turistika. Mojím koníčkom je tiež turistika. エリカさんの趣味はハイキングです。私の趣味 も ハイキングです。 えりかさんのしゅみははいきんぐです。わたしのしゅみ も はいきんぐです。

Podobne, povedať 私もです (わたしもです, ja tiež) stačí na to, aby ste ukázali, že súhlasíte s tým, čo niekto povedal.

と (spojovacia partikula podstatných mien)

と sa používa na vytvorenie úplného zoznamu podstatných mien. Zodpovedá spojke "a".

V tom obchode predávajú sendviče a kávu. あの店はサンドイッチ と コーヒーを売っています。 あのみせはさんどいっち と こーひーをうっています。

Išla do kina s Bradom a Connorom. 彼女はブラッドさん と コナーさん と 映画を見に行きました。 かのじょはぶらっどさん と こなーさん と えいがをみにいきました。

Umiestnenie japonského prídavného mena

Rovnako ako v angličtine, prídavné mená v japončine prichádzajú pred podstatné mená. Modré auto v angličtine je stále modré auto v japončine, ale namiesto toho by ste povedali 青い車 (あおいくるま).

Existujú dva typy japonských prídavných mien: prídavné mená い a prídavné mená な. Rozdiel je v ich časovaní.

Prídavné mená い končia na znak い, ako napríklad 面白い (おもしろい, zaujímavý) a 難しい (むずかしい, ťažký). Výnimkou sú slová končiace na えい, ako きれい (krásny), ktoré sú prídavné mená な.

Prídavné mená い

Prídavné mená い prichádzajú priamo pred podstatné meno, ktoré modifikujú.

Roztomilá mačka かわい い 猫 かわい い ねこ

Pomalý autobus 遅 い バス おそ い ばす

"Drahé tričko" 高 い シャツ たか い しゃつ

Prídavné mená な

Prídavné mená な, s niekoľkými výnimkami, ako už bolo spomenuté, nekončia na い. Hoci prichádzajú pred podstatné mená rovnako ako prídavné mená い, medzi prídavné meno a podstatné meno sa vkladá znak な.

Milý učiteľ 親切 な 先生 しんせつ な せんせい

Nezdvorilé dieťa 失礼 な 子供 しつれい な こども

Bezpečné mesto 安全 な 町 あんぜん な まち

Úprava japonských prídavných mien

Jedna vec, ktorá môže byť trochu zložitá, je, že prídavné mená い sa menia na vyjadrenie záporu alebo minulého času. To sa robí vynechaním koncového い v slove a pripojením modifikátorov. Napríklad:

Slovo pre chladno je 寒い (さむい), ale ak hovoríte o tom, že včera bolo chladno, povedali by ste 寒かった (さむかった). Ak nie je chladno, povedali by ste 寒くない (さむくない).

Prídavné mená な sa upravujú presne ako podstatné mená. Napríklad:

Slovo 静か (しずか) znamená tichý. Ak chcete povedať, že niečo bolo tiché, povedali by ste 静かだった (しずかだった), a ak chcete povedať, že nie je tiché, povedali by ste 静かではない (しずかではない) alebo 静かじゃない (しずかじゃない).

Rovnako ako slovesá, aj tieto meniteľné prídavné mená sú aglutinačné, čo znamená, že k nim môžete niečo pripojiť.

Štruktúra japonskej otázky

Napokon, tvoriť otázky v japončine je oveľa jednoduchšie ako v angličtine. Ak sa chcete opýtať otázky typu áno/nie, jednoducho na koniec vety pripojíte か.

Je to milý človek? 彼は優しい人です か ？ かれはやさしいひとです か ？

Pre to, čo v angličtine nazývame "Wh- otázky", v drvivej väčšine prípadov jednoducho dosadíte opytovacie slovo:

Čo si jedol? 何を食べましたか？ なにをたべましたか？

Jedol som chobotnicu. タコを食べました。 たこをたべました。

Kde je? 彼はどこにいますか？ かれはどこにいますか？

Je doma. 彼は家にいます。 かれはいえにいます。

Vyplývajúce subjekty v japončine

Už ste si pravdepodobne všimli, že subjekt z vety celkom často mizne. Toto je zvláštna vlastnosť japonského jazyka, kde sa subjekt vyvodzuje vždy, keď je to možné.

Existujú však náznaky, ktoré vám povedia, o čom alebo o kom hovoríte. V skutočnosti to funguje rovnako ako zámená v angličtine. Napríklad:

Môj otec je učiteľ. Učí na univerzite. O víkendoch griluje a pije pivo. Má rád futbal, ale nemá rád bejzbal.

Podľa mňa japončina robí to isté, ale ide o krok ďalej – subjekt úplne zmizne. V nasledujúcom príklade sa predpokladá, že hovorca hovorí o sebe:

私は先生です。英語を教えています。 わたしは せんせいです。えいごをおしえています。 Som učiteľ. Učím angličtinu.

Porušovanie pravidiel japonskej vetnej štruktúry

Hoci technicky vzaté sloveso vždy prichádza na koniec japonskej vety, nie je to vždy tak. Na rozdiel od angličtiny je vetná štruktúra veľmi voľná.

V písanom prejave by ste sa držali skutočných gramatických pravidiel; v hovorenom prejave ľudia často pravidlá porušujú a umiestňujú časti vety tam, kde uznajú za vhodné.

Napríklad, ak chcete povedať "Zjedol som vyprážané kura," gramaticky správna japonská veta by bola:

私はフライドチキンを食べた。 わたしは ふらいどちきんをたべた。 Ja — vyprážané kura — zjedol

Ale v bežnej každodennej konverzácii môžete časti preusporiadať a nie je to problém:

食べた、フライドチキン。 たべた、ふらいどちきん。 Zjedol — vyprážané kura

フライドチキン食べた、私。 ふらいどちきんたべた、わたし。 Vyprážané kura — zjedol — ja

Ale každý z vyššie uvedených výrokov znamená to isté. V angličtine by bolo veľmi zvláštne, keby ste toto povedali.

Pre účely učenia sa základnej štruktúry japonskej vety sa však držte formátu Subjekt-Objekt-Verbum. To je správna japončina a neskôr sa môžete naučiť neformálnejšie formy reči.

Dobrým spôsobom, ako si zapamätať štruktúru vety, je čo najväčšie vystavenie sa jazyku.

Môžete napríklad použiť imerzívny program ako Lingflix na sledovanie autentických japonských videí.

S trochou trpezlivosti a precvičovania budete čoskoro na dobrej ceste k hovoreniu prirodzenej japončiny!