Konjugácia talianskych slovies: Základný sprievodca

Ak sa opýtate bývalých študentov jazyka, kde to pri učení sa taliančiny vzdali, alebo kde sa im zdalo, že je koniec cesty, odpoveď bude: pri konjugácii talianskych slovies.

Toto vám môže znieť veľmi povedome, takže vás týmto článkom vrátime na správnu cestu a pomôžeme vám rozvinúť zdravší prístup k tejto téme.

Čo potrebujete vedieť pred konjugáciou

Konjugácia slovies je, keď sloveso ako "bežať" zmeníte na "bežal" alebo "bežiac" alebo "bude bežať".

V tejto časti položíme základy a povieme si o veciach, ktoré budete na časovanie slovies potrebovať.

Talianske zámená

Aby ste správne časovali sloveso, musíte vedieť, kto koná.

Konkrétne musíte vedieť, či je to z pohľadu prvej, druhej alebo tretej osoby, a či je jednotného alebo množného čísla. Prečo? Lebo každá z nich má inú formu slovesa.

Tu je prehľad talianskych zámen:

Niekoľko rýchlych poznámok:

• Anglické "it" ("to") je špeciálny prípad. Môžete použiť buď lui, lei alebo loro v závislosti od toho, čo "to" nahrádza. Použite lui, ak je nahradzané podstatné meno mužského rodu, a lei, ak je ženského rodu.
• Ďalšie zámeno, s ktorým sa môžete stretnúť, je Lei. Toto je formálne "vy" v taliančine, používané pre ľudí, ktorých ste práve spoznali, alebo pre ľudí, ktorí sú vo vašom živote na vyššej priečke. Naopak, tu je považované za neformálne "ty", používané pre priateľov a rodinu. Lei sa líši od lei (ona), ktoré má malé písmeno "l", ale riadi sa rovnakými pravidlami časovania.

Skupiny talianskych slovies

V talianskom jazyku možno slovesá rozdeliť do troch odlišných tried podľa ich koncoviek. (Angličtina je naopak v tomto chaotická.)

Toto sú tri triedy talianskych slovies:

Hovoríme tu o slovesách v infinitíve. Toto je aj ich najjednoduchšia forma a používa sa ako základné heslo v slovníku.

V angličtine je "swim" (plávať) v infinitíve. "Swimming" alebo "swam" nie sú.

Slovesá s rovnakými koncovkami sa riadia rovnakými pravidlami časovania. Sledujte posledné tri písmená slovies (-are , -ere a -ire), pretože sa zvyčajne odstránia a nahradia niečím iným.

V ďalšej časti sa pozrieme na to, ako sa tieto rôzne slovesá časujú v najbežnejších talianskych časoch.

Pravidlá konjugácie pre bežné časy

Prítomný čas: Presente indicativo

Podobne ako v angličtine, taliansky prítomný čas sa používa na opis opakujúcich sa činností, všeobecných pravdivých tvrdení, opisov a činností prebiehajúcich v okamihu rozhovoru.

Slovesá na -are

V prítomnom čase, ak sloveso končí na -are, odstráni sa -are. Potom pridáte príslušnú koncovku podľa tejto tabuľky:

Mangiare (jesť)

Slovesá na -ere

V prítomnom čase, ak sloveso končí na -ere, odstráni sa -ere a nahradí sa nasledovným:

Vivere (žiť)

Slovesá na -ire

V prítomnom čase, ak sloveso končí na -ire, odstráni sa -ire a nahradí sa nasledovným:

Dormire (spať)

Minulý čas (Predprítomný): Passato Prossimo

Passato prossimo označuje činnosti, ktoré boli vykonané a dokončené v minulosti, ale majú vplyv na prítomnosť.

Tento čas je trochu jedinečný, pretože sa dá použiť pre anglický predprítomný aj minulý čas.

Vzorec na tvorenie passato prossimo je: časované avere / essere + minulé príčastie hlavného slovesa.

Avere (mať) a essere (byť) sú dve z najbežnejších pomocných slovies v taliančine a sú jediné dve, ktoré budete na časovanie predprítomného času potrebovať. Ale ako vybrať, ktoré použiť? Jednoduchým spôsobom je zapamätať si, že avere sa väčšinou používa s prechodnými slovesami (tranzitívnymi), zatiaľ čo essere sa väčšinou používa s neprechodnými slovesami (intranzitívnymi).

Ale predtým, ako sa pustíme do časovania avere a essere, musíte sa naučiť, ako utvoriť minulé príčastie. Vo všeobecnosti minulé príčastie končí na -to:

Mangiare (jesť): časované s pomocným slovesom avere

Arrivare (prísť): časované s pomocným slovesom essere

Nedokonavý minulý čas: L’imperfetto

Tento čas použite pre činnosti, ktoré sa v minulosti opakovane diali. Ak ste kedysi držali diéty a cvičili, ale už prestali, to je príklad prijatia reality... teda l’imperfetto.

Slovesá na -are

V nedokonavom minulom čase, ak sloveso končí na -are, odstráň -are a potom pridaj nasledovné koncovky:

Mangiare (jesť)

Slovesá na -ere

Pre slovesá na -ere je časovanie takmer úplne rovnaké ako pre slovesá na -are. Stačí vziať koncovky pre -are a zmeniť v nich a na e.

Vivere (žiť)

Slovesá na -ire

Nakoniec, slovesá na -ire nasledujú presne rovnaký vzor ako predchádzajúce dve triedy slovies, ale tentoraz používajú i.

Dormire (spať)

Budúci čas: Futuro semplice

Budúci čas označuje činnosti, ktoré sa vykonajú v budúcnosti. Opýtajte sa tínedžera a dá vám množstvo budúcich (a napätých!) činností, ako napríklad: učiť sa, umývať riad a upratovať si izbu. Ale to už odbieham.

Slovesá na -are , -ere a -ire

V budúcom čase sa všetky tri triedy slovies riadia rovnakými pravidlami. Stačí odstrániť písmeno "e" z koncoviek -are, -ere a -ire a potom pridať nasledujúcu koncovku:

Mangiare (jesť)

Tie nepravidelné slovesá!

Zvládnuť pravidlá pre bežné časy je dosť náročné, ale to, čo robí časovanie pre študentov jazyka ešte pikantnejším, je fakt, že taliančina má veľa "nepravidelných" slovies, ktoré akoby vraveli: "Nech sú tie pravidlá preč." Nenásledujú konjugačné vzory a majú svoje vlastné pravidlá.

Pre rôzne časy existujú rôzne "nepravidelnosti" a jedným zo spôsobov, ako ich skrotiť, je oboznámenie sa s týmito slovesami a zapamätanie si ich. Napríklad slovesá capire (rozumieť), fare (robiť), andare (ísť) a potere (môcť) sú nepravidelné v prítomnom čase.

Nemusíte sa ich všetky učiť naspamäť. Všetky nepravidelné slovesá nie sú rovnaké. Stačí si vybrať tie najbežnejšie, ako sú tie spomenuté vyššie, a intenzívne sa na ne zamerať. Je to oveľa lepšie využitie vášho času než zapamätanie si každého jednotlivého nepravidelného slovesa, ktoré existuje.

Nebojte sa nepravidelných slovies. Sú pomerne bežné a ak sa ponoríte do taliančiny, čoskoro sa s nimi stretnete. Keď už hovoríme o ponorení, ako presne zvládnuť konjugáciu slovies? Tu sú tri tipy, ktorými môžete začať.

Ako ovládnuť konjugáciu talianskych slovies

Máte všetky informácie na dosah ruky. Teraz, ako si to všetko zapamätať? A okrem toho – ako použiť správne sloveso v skutočnej talianskej konverzácii?

1. Dajte časovaným slovesám potrebný kontext.

Najlepší spôsob, ako študovať konjugáciu slovies, je v kontexte. Konjugačné tabuľky a kvízy s výberom odpovedí vás dostanú len do určitej miery. Ak chcete, aby sa vám tieto slovesá vryli do pamäti, musíte ich vidieť v reálnych vetách.

Akýkoľvek študijný materiál, ktorý obsahuje slovesá, možno použiť na učenie sa konjugácie. To zahŕňa talianske piesne, krátke príbehy, detské riekanky a filmy. Dokonca aj komentáre pod videami talianskych YouTuberov možno študovať!

Jedným z nástrojov na štúdium konjugácie talianskych slovies v kontexte je Lingflix.

2. Napíšte ich na steny. Doslova a vážne.

Vaša pamäť vám poďakuje, ak sa budete veci učiť ich písaním. To znamená písať na papier a rukou.

Píšte všetko od konjugačných tabuliek po príkladové vety. Píšte ich veľa, zľava doprava, sprava doľava, zhora nadol, zdola nahor. Píšte ich rôznymi spôsobmi. Píšte si poznámky, komentáre, otázky. Píšte svoje vlastné vety. Píšte ich na steny, ktoré vidíte každý deň. Píšte ich na samolepky. Vytvorte si kartičky.

Môžete si myslieť, že je to strata času. A určite je to časovo náročné. Ale je to práve ten typ činnosti, na ktorý musíte čas "stratiť".

Hovoríme tu o zvládnutí, všakže?

Tak do toho, "stráčajte" svoj čas týmto spôsobom. Zápasite s konjugačnými tabuľkami. Premýšľajte nad príkladovými vetami a zapisujte si ich. Na konci sa to oplatí, keď posledná kvapka atramentu opustí vaše pero a vy zistíte, že časujete talianske slovesá ako majster.

3. Vyslovujte ich nahlas. Znovu a znovu.

Ani nepotrebujete, aby vás niekto predstieraným počúvaním odpočúval, kým čítate vety nahlas. Najdôležitejšie publikum je už prítomné: Vy.

Aby ste sa naučili, musíte sami seba počuť hovoriť po taliansky. Skúste prečítať nahlas to, čo ste si zapísali podľa predchádzajúceho tipu. Čítajte tieto vety nahlas viackrát. Musíte ich počuť znovu a znovu. Začnete si všímať, že talianska gramatika je tesne prepojená.

A opakovaním týchto slovies znovu a znovu začnete vidieť a počuť vzorce v jazyku. Dokonca si všimnete, že sa niekedy rýmujú. Začnete intuitívne vedieť, ktoré zámeno sa spája s ktorou konjugáciou. Nie preto, že si to pamätáte ako pravidlo, ale preto, že ste to počuli toľkokrát.

Postupom času sa vaša práca na konjugácii slovies stane takmer automatickou. To znamená, že namiesto toho, aby ste sa spoliehali na pravidlá, budete pracovať na intuícii. Niečo ste počuli tisíckrát, takže budete mať istotu, že taká a taká forma slovesa je správna.

Bežné problémy s konjugáciou talianskych slovies

Priznajme si, téma časovania nie je jednoduchá a taliančina je, priznajme si, trochu ťažšia ako angličtina. Ale aj napriek tomu konjugácia nie je až taká ťažká, ako sa často vykresľuje. Myslím, že existujú tri hlavné problémy v prístupe k tejto téme:

1. Celá téma sa preberá príliš rýchlo.

Mnohé učebnice venujú časovaniu iba kapitolu alebo dve, akoby to bolo dosť. A hodiny, keď sa ich vôbec vyučuje, sa odbavia príliš rýchlo.

Ale keď sa nad tým naozaj zamyslíte, nemôžete jednoducho povedať "ok, ďalšie, prosím!" pri časovaní. Realisticky, ako hovoriaci druhým jazykom, zlepšujete sa v tom postupom času a zvládnuť to trvá roky používania jazyka.

Musíte si dať na učenie čas. Berte to pomaly. Nechajte túto tému "odležať".

Konjugácia je obšírna, rozsiahla téma. Je to ako téma, ktorá spája všetko, čo ste sa kedy o talianskej gramatike naučili – zámená, časy, podstatné mená, rody, zhodu podmetu s prísudkom, štruktúru viet a tak ďalej.

2. Konjugácia sa takmer vždy vyučuje bez kontextu.

Ďalšou chybou, ktorú študenti jazykov robia, je, že si myslia, že túto tému "nabúchajú" zapamätaním si pravidiel a tým to končí.

Aj keď sú konjugačné tabuľky užitočné, rýchlo na ne zabudnete, pokiaľ ich nebudete aplikovať aj v kontexte.

Kontext robí veci živými. Je to ako vidieť veci v akcii. Preto študujte slovesá aj vo vetách. Využite jazykový obsah, ktorý už používate – ako piesne, riekanky, audioknihy a krátke príbehy – na učenie sa konjugácie. Napríklad čítajte detské rozprávky a dávajte pozor na to, ako sa slovesá používajú.

3. Chyby nie sú povzbudzované.

Čo je na tejto téme také, že robí z najsladších chlapcov a dievčat pedantných gramatických fanatikov?

"To je zlá forma! Rýchlo, upalte túto hriešnicu na hranici!"

Študenti taliančiny sa musia upokojiť a nebyť voči sebe príliš prísni. Vážne.

Aj rodení hovoriaci robia chyby. Takže sa neposudzujte príliš tvrdo, ak sa do niečoho zamotáte.

Hádajte čo? Rodení hovoriaci vám rozumejú, aj keď ich slovesá zmasakrujete. (Ako? Kontext!) Len sa skúste na chvíľu vžiť do ich kože. Predstavte si láskavého cudzinca hovoriaceho po anglicky, ktorý ponúkne v metre miesto staršej pani so slovami: "Please, sitting down." (Doslova: "Prosím, sediace dole.") Nerozumiete tomu? (A nechceli by ste sa rýchlo ponáhľať k tomu miestu pred staršou pani?)

Nebojte sa robiť chyby. Učíme sa tým, že ich urobíme veľa na začiatku a postupom času ich odstránime.

Zvládnutie prichádza s praxou.

Takže sme dospeli na koniec tohto článku. Naučili sme sa niekoľko skutočne zdravých postojov, ktoré by sme mali zaujať, keď sa pustíme do časovania slovies. Opäť, nikto netvrdí, že je to jednoduché, ale nemusia byť nočnou morou žiadneho študenta jazyka.

Ak si len dáte načas, využijete kontext a dovolíte si robiť chyby, časom sa do toho dostanete.

Veľa šťastia!