Kompletný sprievodca nemeckými oddeľiteľnými slovesami

Nemecký jazyk má mnoho úžasných a zložitých vecí, no oddeľiteľné slovesá často spôsobujú veľa problémov pre tých, čo sa učia nemčinu.

Dnes sa naučíme všetko o oddeľiteľných slovesách vrátane toho, ako ich používať, kedy ich oddeľovať a kedy nie. Tieto podrobnosti som rozdelil do jednoduchých krokov a minimalizoval množstvo informácií, ktoré si potrebujete zapamätať.

Čo sú to nemecké oddeľiteľné slovesá?

V nemčine sa niektoré slovesá v prítomnom čase rozdeľujú na dve časti. Aj keď to môže znieť divne – vziať slovo a rozložiť ho aj pri bežnom použití – robíme to isté v angličtine. V angličtine sa nazývajú „frazové slovesá“.

Napríklad, zamyslite sa, čo robíte s knižničnou knihou: skontrolujete ju? Nie. Skontrolujete ju (check it out). Môžete ju tiež hľadať (check for), keď prechádzate medzi regálmi (aby ste sa uistili, že tam je). A keď ju vrátite, uistíte sa, že je opäť prihlásená (checked back in) – až potom, čo si ju knihovníčka preskúma (checked it over), aby sa uistila, že ste do nej nepísali pastelkami alebo ste na obal nevyliali pivo.

Len pridaním jednej predložky (slova, ktoré ukazuje vzťah medzi dvoma vecami, ako napr. in, on, at, over, under atď.) môžeme zmeniť význam slovesa.

V nemčine sa mnohé slovesá skladajú z predpony (často predložky) a kmeňového slovesa. Keď sa k základnému slovesu pridá predpona, význam sa zmení.

To isté platí v angličtine – význam niektorých slovies v angličtine môžeme zmeniť pridaním predložky, ale v angličtine ju pridávame za sloveso a je to samostatné slovo. Uvažujme o frazových slovesách get along, get over a get down. Všetky tri obsahujú slovo „get“, ale keď zmeníte nasledujúcu predložku, prejdete od dobrého vzťahu cez zotavenie sa z niečoho až po šialené pohyby na tanečnom parkete. Predložky (alebo v nemčine predpony) majú obrovský význam!

Keď začínate s nemeckým oddeľiteľným slovesom, v nemčine označovaným ako „trennbares Verb“ (oddeľiteľné sloveso), možno s ním začnete pracovať v infinitíve. Alebo by ste aspoň mali, ak preferujete jednoduchosť.

Napríklad, aufstehen („vstať“) je doslova „up-stáť“, keďže predložka je prilepená na začiatku. Ak chcete povedať, o koľkej ráno vstávate, odtrhnete to auf- od začiatku slovesa aufstehen, umiestnite ho na koniec vety a časujete stehen ako obvykle:

Ich stehe um sieben Uhr auf. (Vstávam o siedmej.)

Urobme ďalší príklad so slovesom zuhören (počúvať).

Ak chcete povedať „Počúvam ťa“, oddeľte zu- od začiatku a umiestnite ho na koniec, opäť časujte hlavné sloveso hören podľa podmienky:

Ich höre dir zu. (Počúvam ťa.)

Tiež si pamätajte, že v tomto prípade hovoríme dir a nie dich alebo du, pretože používame datív. Aká krásny a jednoduchý jazyk!

Ako posledný bežný príklad, ak zavoláte svojmu priateľovi, použijete sloveso anrufen (zavolať), ktoré sa stane:

Ich rufe meine Freundin an. (Volám svojej priateľke.)

Rovnako ako v angličtine s frazovými slovesami, tieto oddeľiteľné slovesá môžu mýtiť začiatočníkov, ale používajú sa vo všelijakých bežných vyjadreniach. To znamená, že ich naozaj potrebujete naučiť, ak sa chcete stať úplne zručnými v tomto jazyku.

Dávajte pozor na predpony – nie všetky sú oddeľiteľné!

Existuje veľa príkladov predpôn, ktoré menia význam slov. Mnohé z nich sú predložky, ale rovnako ako v angličtine, niektoré z nich nie sú samostatné slová, ale jednoducho predpony.

Uvažujme o slovesi laufen (ísť, kráčať). Sich verlaufen znamená zablúdiť. Takže si možno pomyslíte: „Aha! Tu máme predponu ver, prilepenú na začiatok slovesa. Viem, čo robiť, ak ho chcem časovať. Predponu dám na koniec vety a kmeňové sloveso budem časovať ako obvykle.“

Bohužiaľ, v tomto prípade to nie je správne.

Ak by ste povedali „Ich laufe mich ver“, vaša veta by bola nesprávna a zmiatla by vášho poslucháča. To by znamenalo „Ja kráčam mňa… ver“, s predponou ver- jednoducho zaseknutou v prázdnote, bez skutočného samostatného významu.

Je pravda, že ver- je predpona a tiež je pravda, že je prilepená k základnému slovesu (ktoré by bolo dokonalé aj bez tejto predpony), ale toto nie je oddeľiteľné sloveso. Toto je neoddeľiteľné sloveso. V tomto prípade necháte túto predponu presne tam, kde je, a zvyšok slova časujete ako obvykle:

Ich verlaufe mich. (Zablúdim.)

Skôr než začnete používať oddeľiteľné slovesá v nemčine, budete chcieť pokračovať v čítaní. Ich empfehle es. (Odporúčam to.) Vidíte, ako som tam vkradol tento príklad? Empfehlen (odporúčať) má predponu emp-, ktorá sa neoddeľuje od základného slovesa, takže ju tam necháme a pracujeme okolo nej, časujúc základné sloveso ako obvykle.

Ako viete, či je predpona alebo sloveso oddeľiteľné?

Našťastie nemusíte prechádzať a učiť sa naspamäť každé sloveso a to, či je alebo nie je oddeľiteľné. Stačí, ak si zapamätáte, ktoré predpony sa oddeľujú a ktoré nie. A ak naozaj chcete svoje úsilie minimalizovať, potrebujete si zapamätať iba predpony slovies, ktoré sa neoddeľujú; tento zoznam je kratší a ľahšie zapamätateľný.

Nasledujúce sú neoddeľiteľné predpony:

• be-
• ent-
• emp-
• er-
• ge-
• miss-
• ver-
• zer-

To je všetko. Hotovo. Nie, naozaj, je to také jednoduché. Vážne!

Napríklad:

Kaufen (kúpiť): Ich kaufe einen Apfel. (Kúpim si jablko.) Žiadna predpona. Jednoduché.

Einkaufen (nakupovať): Ich kaufe einen Apfel ein. (Kúpim si jablko.) Všimli ste si, že táto predpona nie je na našom zozname neoddeľiteľných predpôn? Takže odstráňte to ein a prilepte ho na koniec.

Verkaufen (predať): Ich verkaufe einen Apfel. (Predám jablko.) Tu máme predponu ver-, ktorá je na našom zozname neoddeľiteľných predpôn, takže ju necháme presne tam, kde je.

Jedna poznámka: rozdiel medzi kaufen a einkaufen môže byť niekedy mätúci, takže možno budete chcieť si o tom prečítať viac.

A len tak pre zábavu, tu je ďalší príklad:

Sprechen (hovoriť): Wir sprechen Deutsch. (Hovoríme nemecky.) Žiadna predpona, žiadny problém.

Absprechen (dohodnúť sa): Wir sprechen den Preis ab. (Dohodneme sa na cene.) Tu máme predponu, ktorá nie je na našom zozname neoddeľiteľných predpôn, ab, takže ju odstránime zo slovesa a prilepíme na koniec.

Versprechen (sľúbiť): Wir versprechen, nur Deutsch zu sprechen. (Sľubujeme, že budeme hovoriť iba nemecky.) To ver- je neoddeľiteľná predpona, takže ju necháme na pokoji.

Všetky ostatné predpony, o ktorých si môžete prečítať s ich priradenými definíciami, sú oddeľiteľné predpony.

Takže pokiaľ to nie je jedna z tých niekoľkých neoddeľiteľných predpôn uvedených vyššie, môžete si byť istí, že sa oddeľuje, a že v bezpečí časujete základné sloveso a umiestnite predponu na koniec. Tu je príručka, kde si môžete vyskúšať oddeľiteľné a neoddeľiteľné slovesá.

Samozrejme, ku každému pravidlu existujú výnimky, a v tomto prípade existujú tri predpony, ktoré sa niekedy oddeľujú a niekedy nie. Pre viac informácií o tom si pozrite tento príspevok o oddeľiteľných slovesách na webe Deutsched.

Teraz, keď už viete, ako rozpoznať slovesá s predponami, ktoré sa oddeľujú, a slovesá s predponami, ktoré sa neoddeľujú – a ako si ich precvičiť v kontexte – preskúmajme, kedy túto informáciu skutočne potrebujete použiť.

Kedy oddeľovať oddeľiteľné slovesá

Tu sú tri tipy, ktoré vás prevedú väčšinou prípadov. Začneme s prípadom, kedy by ste sloveso oddeľovať nemali.

1. Neoddeľujte ich pri použití s modálnymi slovesami

Ak použijete oddeľiteľné sloveso v infinitíve, zostane pokope. To je tá ľahká časť. To znamená, že ak ho používate s modálnym slovesom, môžete celé oddeľiteľné sloveso umiestniť na koniec vety a už sa mu nevenovať.

Napríklad:

Ich will Geld ausgeben. (Chcem minúť peniaze.)

Iste, aus- je oddeľiteľná predpona. Vidíte, že nie je na našom krátkom zozname neoddeľiteľných predpôn hore? Ale v tomto prípade ho používame v infinitíve, pretože nasleduje po modálnom slovese wollen (chcieť), časovanom v prvej osobe jednotného čísla prítomného času: will (chcem). Takže ho aj tak neoddeľujeme.

Bonusový príklad:

Ich werde es abgeben. (Vzdám to.)

Ab- je tiež oddeľiteľná predpona, ale v tomto prípade na tom nezáleží, pretože sa používa s modálnym slovesom, takže ho necháme v infinitívnom tvare. Keď za modálnym slovesom nasleduje oddeľiteľné sloveso, necháme ho na pokoji. Správajte sa s ním ako s akýmkoľvek slovesom v infinitíve. Nič tu nie je na vidieť. Pokračujte.

2. Oddeľujte ich pri použití v imperatíve

Ak chcete dávať pokyny alebo príkazy, budete sa chcieť oboznámiť s imperatívom. Ak chcete niekomu povedať, aby si umyl ruky, Wasche deine Hände ab je veľmi užitočná fráza. Všimnite si, že abwaschen (umyť) má oddeľiteľnú predponu, a keď sa použije v imperatíve, táto predpona sa odtrhne a ide na koniec.

3. Oddeľujte ich pri použití ako príčastia

Ó, príčastia, ako ťa milujeme. Spočítajme si spôsoby. OK, momentálne máme iba tri spôsoby, ako ťa milujeme: perfektum, plusquamperfektum a pri použití ako príčastné prídavné meno.

Ak sa vám práve zaleskli oči, vráťte sa! A nebojte sa, stále sme pri téme oddeľiteľných slovies. Keď sa oddeľiteľné sloveso používa ako minulé alebo prítomné perfektné príčastie, ge-, ktoré normálne pridávate na začiatok slova, sa vloží za oddeľiteľnú predponu oddeľiteľného slovesa.

Toto určite volá po príklade alebo dvoch:

Das Wasser ist gelaufen. (Voda utiekla / stekla.)

Das Wasser ist ausgelaufen. (Voda vytekla.)

Ďalšia gramatická poznámka: možno si tiež pamätáte, že v tomto príklade používame ist namiesto hat pre naše pomocné sloveso, pretože ide o intranzitívne sloveso označujúce nový stav. Viac o tom nájdete v téme tranzitívne slovesá.

Tu je ďalší príklad:

Ich bin gegangen. (Šiel som.)

Ich bin eingegangen. (Vošiel som dovnútra.)

A ak chcete použiť príčastie ako prídavné meno, povedzme pri popise vašich čerstvo umytých rúk, môžete sa odvolávať na svoje abgewaschenen Hände (umyté ruky). Všimnite si, že opäť, ge-, ktoré normálne ide na začiatok slovesa, sa v tomto prípade vkladá medzi ab- a waschenen, pretože abwaschen je oddeľiteľné sloveso. Vidíte tú predponu?

Dosť s príčastiami.

Kde oddeľovať a umiestňovať oddeľiteľné slovesá

V tomto bode už pravdepodobne celkom dobre viete, kde prebieha oddelenie, keď rozdeľujete oddeľiteľné slovesá, ale ak by ste si chceli pozrieť podrobný zoznam predpôn a ich významov, budete presne vedieť, kde sloveso rozrezať alebo kde vložiť ge-.

Pravidlo je vždy oddeliť medzi predponou a základným slovesom.

Tu je základný príklad:

Ich habe es abgesprochen. (Dohodol som to.)

Vidíte, ako ge- ide medzi ab- a gesprochen? Ale to už teraz viete, však?

Len pre prípad, ak sa chcete naozaj uistiť, vyskúšajte toto:

Die Milch ist abgelaufen. (Mlieko sa pokazilo / prešlo dátum spotreby.)

Slovo o negácii: ak chcete negovať oddeľiteľné slovesá, umiestnite nicht priamo pred predponu.

Zum Beispiel (napríklad), povedali by sme „umyl si ruky“ ako:

Er wäscht sich seine Hände ab.

Ak je Herr Muster (Pán Vzorkový) trochu nechutník, môžeme povedať:

Er wäscht sich seine Hände nicht ab. (Neumyva si ruky.) Fuj!

Tipy na učenie sa a používanie oddeľiteľných slovies

Je úžasné, koľko výpočtového výkonu mnohí z nás nosíme vo vreckách, kabelkách alebo batohoch. Keď sa chcete niečo naučiť, váš smartfón je skvelým prvým krokom, a to platí, či už chcete vyhľadávať preklady online, alebo chcete využiť mnohé aplikácie dostupné na zapamätanie si slovnej zásoby alebo pochopenie jazykových pravidiel.

Ak chcete ovládať nemecké oddeľiteľné slovesá, vyskúšajte aplikáciu ako Quizlet a vyhľadajte sadu kartičiek o nemeckých oddeľiteľných predponách. Je ich veľa na výber, a ak nenájdete žiadne, ktoré by vyhovovali vašim presným vkusom, vždy si môžete nahrať vlastné.

Pretože oddeľiteľné slovesá často majú spoločné základné slovesá, je tiež dôležité naučiť sa tieto základné slovesá a ich významy. To je niečo, čo budete chcieť robiť pri učení sa nového jazyka: učiť sa slovesá.

Na nájdenie viacerých príkladov prirodzeného použitia týchto slov v autentických nemeckých videách môžete použiť jazykové učebné programy ako Lingflix. Lingflix berie autentické videá – ako hudobné videá, filmové ukážky, správy a inšpiratívne rozhovory – a mení ich na personalizované lekcie učenia sa jazyka. Môžete vyskúšať Lingflix zadarmo na 2 týždne. Pozrite si webovú stránku alebo si stiahnite aplikáciu pre iOS alebo Android. P.S. Kliknite sem a využite našu aktuálnu výpredajovú akciu! (Platí do konca tohto mesiaca.)

Lingflix vám tiež umožňuje vytvárať multimediálne balíčky kartičiek na štúdium týchto slovies a ďalšie ich opakovanie prostredníctvom personalizovaných kvízov. Ak si nie ste istí, kedy použiť sloveso, môžete ho vyhľadať a presne vidieť, ako by ho rodení hovoriaci používali v rôznych situáciách.

Ale ak sa chcete sústrediť konkrétnejšie na oddeľiteľné slovesá, študujte významy predpôn a predložiek používaných v oddeľiteľných slovesách. Pre zoznam si pozrite tento skvelý príspevok o významoch nemeckých predpôn.

Učenie sa nemčiny nemusí byť ťažké. V skutočnosti, ak na to pôjdete krok za krokom, stáva sa to takmer bez námahy.

Nemecké oddeľiteľné slovesá prídu ľahko, keď dobre ovládnete niekoľko základných slovies a viete, ktoré predpony sa oddeľujú. S týmito znalosťami by ste mali byť schopní používať oddeľiteľné slovesá s istotou. A kým sa nadiete, vaša úzkosť z oddeľovania slovies bude vecou minulosti.