21 francúzskych spoluhlások a ako ich vyslovovať

Francúzske spoluhlásky sú niekedy nemé. Inokedy sa ozývajú. V niektorých prípadoch sa vyslovujú „mäkko“ a v iných prípadoch „tvrdо“.

Ako vidíte, existujú pravidlá, ktoré vám pomôžu pochopiť, ako sa francúzske spoluhlásky správajú. Poďme sa na ne pozrieť.

Ako sa francúzske spoluhlásky správajú v slovách, od B po Z

Skúste si odriekať francúzsku abecedu:

A, B, C, D, E, F, G, H, I, J, K, L, M, N, O, P, Q, R, S, T, U, V, W, X, Y, Z

Potom to urobte znova – ale tentoraz vynechajte všetky samohlásky okrem Y. Voilà! (Nech sa páči.) Teraz máte zoznam francúzskych spoluhlások:

B, C, D, F, G, H, J, K, L, M, N, P, Q, R, S, T, V, W, X, Y, Z

Hoci je lákavé brať každú z týchto spoluhlások v striktnom abecednom poradí, niektoré sa správajú veľmi podobne – takmer sa nemenia, stávajú sa nemými alebo sú pohltilé nazalizovanými samohláskami. Preto sa na niektoré pozrieme v skupinách podľa ich správania. (Niektoré z nich sa objavia viackrát.)

Pretože niekoľko z týchto francúzskych spoluhlások môže vydávať viac ako jeden zvuk, použijeme Medzinárodnú fonetickú abecedu (IPA), aby sme určili konkrétne zvuky v konkrétnych kontextoch. Francúzska IPA má jednoznačnú korešpondenciu – na jedno písmeno iba jeden zvuk.

Stačí kliknúť na ľubovoľné z francúzskych príkladových slov a vypočuť si, ako rodení Francúzi vyslovujú danú spoluhlásku.

Priamočiare francúzske spoluhlásky

Tieto spoluhlásky obyčajne nerobia žiadne triky – aspoň nie na začiatku alebo v strede francúzskych slov.

B a K môžu byť na konci niektorých slov nemé; o tom si povieme trochu podrobnejšie neskôr.

• B – Vyslovuje sa podobne ako v angličtine, ale s tesnejšou pozíciou úst. Dôsledne znie ako [b] v slovách ako belle (krása), bête (šelma) a stovkách ďalších slov.

• D – Táto spoluhláska sa takmer vždy vyslovuje [d], ako v d’accord (dobre) alebo dinde (moriak). Koncové D môže znieť ako [t], keď za ním nasleduje slovo začínajúce samohláskovým zvukom, ako v le grand homme (veľký muž).

• F – Toto písmeno znie jednoducho ako [f], či už je samotné v slovách ako frère (brat), alebo zdvojené v slovách ako efficace (efektívny).

• J – Zvyčajne sa vyslovuje so zvukom [ʒ], ako v jupe (sukňa); v niektorých prevzatých slovách, ako job (práca), sa vyslovuje [dʒ].

• K – Používa sa pre prevzaté slová ako kiffer (mať rád), kimono a kiwi. Vyslovuje sa [k] podobne ako v angličtine, ale opäť s tesnejšou pozíciou úst a pier.

• V – Zachováva si rovnaký jednoduchý zvuk [v], či už sa používa v slovách ako vous (vy [formálne/množné číslo]), victoire (víťazstvo), savoir (vedieť) alebo vedette (celebrity).

Niekedy nemé koncové spoluhlásky

Francúzština je známa – a niekedy aj obávaná – pre svoju množinu nemých koncových spoluhlások.

Fenomén známy ako zvuková väzba (liaison) často určuje, či je koncová spoluhláska nemá alebo vyslovovaná nahlas.

B, C, F, K sú zriedka nemé, zatiaľ čo D, M, N, P, R, S, T, X a Z často sú. Na niektoré z nich sa pozrieme trochu bližšie.

Spoluhlásky-chamäleóny

Tieto písmená menia svoj zvuk na základe niekoľkých rôznych faktorov. V mnohých prípadoch závisí zvuk týchto spoluhlások od písmen, ktoré nasledujú po nich.

Francúzske samohlásky majú najmä vplyv na výslovnosť spoluhlások. Niektoré spoluhlásky sa vyslovujú „tvrdо“, keď sa objavia pred samohláskami A, O alebo U. Naopak, rovnaké spoluhlásky sa vyslovujú „mäkko“, keď sa použijú pred samohláskami E, I alebo Y.

Mäkké C

Keď je C spojené s E, I alebo Y, vytvára mäkký zvuk [s], v podstate znie ako anglické S. Napríklad v slove silence (ticho) znie C rovnako ako S na začiatku slova. Spomeňte si aj na slová ako cible (cieľ), cendre (popol) a cyberattaque (kybernetický útok).

Tvrdé C

V slovách ako sucre (cukor), facteur (poštár), cri (výkrik) a crypte (krypta) uvidíte, že C, ktoré nasleduje priamo po spoluhláske, bude znieť „tvrdо“ ako [k] – aj keď by nasledujúca samohláska normálne dala C mäkký zvuk [s].

Samohlásky A, O alebo U, umiestnené bezprostredne za písmenom C, mu tiež dajú tvrdý zvuk. Počujete ho v slovách ako café (káva), cou (krk) a cuvette (umývadlo).

Ç (C s mäkčeňom)

Francúzske C je jediná francúzska spoluhláska na plný úväzok, ktorá niekedy nosí diakritickú znamienko: cédille (mäkčeň).

Je to viac ako len malá bradka, je to ako Van Dyckova brada alebo plná kozia bradka. A je mocná, zmierňuje francúzske C tak, že znie ako S v slovách, kde by inak znelo ako K: ça (toto), français (francúzsky jazyk), garçon (chlapec), commençons ([my] začneme) a reçu (prijatý).

C + H

Zvuk C sa môže zmeniť aj vtedy, keď je spojený s H. Kombinácia CH vo francúzštine normálne produkuje zvuk „š“ [ʃ], ako v slovách château (zámok), charbon (uhlie), relâché (voľný) alebo revanche (pomsta).

Existuje výnimka z tohto pravidla a je veľmi podobná fenoménu v angličtine: V niektorých prevzatých slovách z gréčtiny sa CH – zvyčajne na začiatku slova – bude vyslovovať ako [k]: chronomètre (chronometer), charisma (charizma), Christ (Kristus) a chlore (chlór).

Avšak v iných gréckych prevzatých slovách – ako chimie (chémia), charité (dobročinnosť) a chimérique (chimérický) – sa kombinácia CH vyslovuje ako [ʃ], rovnako ako vo väčšine francúzskych slov s CH.

Tvrdé G

Tvrdý zvuk G [g] vo francúzskych slovách ako gâteau (koláč), gonflé (opuchnutý) alebo guerre (vojna) vzniká, keď za G bezprostredne nasleduje A, O alebo U.

Je to veľmi podobné tvrdému G v anglických slovách ako „golf“ a „gap“. Opäť budete mať ústa v tesnejšej pozícii, keď vyslovujete tvrdé G vo francúzštine.

Mäkké G

G nasledované E, I alebo Y bude mäkké so zvukom [ʒ], ktorý je podobný francúzskemu J. Spomeňte si na slová ako gentil (milý), ange (anjel), angine (zápal hrdla) a gym (telocvičňa).

G + N

Kombinácia GN vo francúzštine sa takmer vždy nachádza v strede slov.

V slovách ako gagnable (vyhrable), ignoble (odporný) a samozrejme, champagne, dvojica GN vytvára zvuk [ɲ]. Znie veľmi podobne ako kombinácia GN v slove „lasagne“, ktoré angličtina prevzala z taliančiny.

Existuje niekoľko výnimiek z tohto pravidla výslovnosti. Napríklad v slovách ignition (zapálenie) a agnosticisme (agnosticizmus) sa G a N vyslovujú oddelene, pričom G sa vyslovuje tvrdо, ako [g].

H

Francúzske H je obzvlášť plachá spoluhláska, počuteľná len v kombinácii CH. Považované za spoluhlásku, keď je „aspirované“ – hoci sa stále nevyslovuje – sa H zaobchádza ako s samohláskou, keď je „nemé“. H je často aspirované v prevzatých slovách.

Hauteur (výška) a haut (vysoký), napríklad, začínajú aspirovaným H. Obe tieto slová vstúpili do francúzštiny ako prevzaté slová z fránčiny, germánskeho jazyka. Keďže H bolo vyslovované vo fránckej verzii týchto slov, H vo francúzskej verzii – hoci nie je vlastne počuteľné – sa zaobchádza ako s akoukoľvek inou spoluhláskou.

V dôsledku toho je hauteur s jeho určitým členom la hauteur (a nie „l’hauteur“). Porovnajte to s l’homme (muž) alebo l’hôtel (hotel), podstatnými menami, ktoré začínajú na H muet (nemé).

Ďalšie príklady H ako spoluhlásky sú la haine (nenávisť) a la hâte (zhon).

L

L sa normálne vyslovuje [l], keď je samotné, ako v slove liste (zoznam) alebo laine (vlna).

Dvojité L

Keď je zdvojené a vložené medzi I a E, ako v slovách billet (lístok) alebo fille (dievča), LL znie ako [j].

Avšak, keď je LL obklopené z oboch strán E, ako v elle (ona) – alebo aspoň na jednej strane A alebo O, ako v ballet (balet) a collaborateur (spolupracovník) – LL sa vyslovuje [l].

Koncové L

Na konci slov ako bal (ples) a fil (niť) sa L zvyčajne vyslovuje ako [l]. Napriek tomu, v slovách s polosamohláskami, ako ail (cesnak) a œil (oko), sa L vyslovuje [j] – čo by mohlo byť pri rýchlom povedaní pomýlené za nemé.

M a N

Spoluhlásky M a N sa vo francúzštine správajú podobne.

Počiatočné M a N

Na začiatku slov sa M vyslovuje ako [m] a N ako [n] – bez ohľadu na samohlásky, ktoré za nimi nasledujú. Niektoré príklady zahŕňajú ma (moja [ženský rod]), mec (chlapík), nature (príroda) a nuage (mrak).

Jednoduché alebo dvojité M alebo N

Keď sú M a N zdvojené v strede slova, nespôsobujú nazalizáciu predchádzajúcej samohlásky. Namiesto toho sa vyslovujú podobne ako v angličtine, ako v comme (ako) alebo cannelle (škorica).

Existujú aj niektoré slová s jedným M alebo N v strede, ako camion (kamión) a canard (kačka), v ktorých k nazalizovanej samohláske nedochádza a tieto spoluhlásky sú plne vyslovované. Je to preto, lebo sú v oddelených slabikách od predchádzajúcich samohlások.

Spoluhlásky a nazalizované samohlásky

M alebo N vo francúzštine – alebo dokonca MP, NG alebo NT – môžu niekedy spôsobiť nazalizovanú (alebo nosovú) samohlásku. To znamená, že koncová spoluhláska sa vyslovuje ako vibrácia v nose, namiesto jazykom, zubami alebo podnebím. To sa často deje na konci slova alebo slabiky.

Slová pre M alebo MP* po samohláske zahŕňajú parfum (voňavka), prénom (krstné meno), champ (pole) a camp (tábor).

* Slovo ako compliqué (komplikovaný) je výnimkou, pretože M je súčasťou nazalizovanej samohlásky, ale P sa vyslovuje ako [p]. V tomto prípade je to preto, že M a P sú v dvoch oddelených slabikách, aj keď P priamo nasleduje za M v slove.

Slová pre N alebo NG* alebo NT* po samohláske zahŕňajú bon (dobrý), bien (dobre), concentration (koncentrácia), long (dlhý), sang (krv), shampooing (šampón), tant (tak veľa) a comment (ako).

* Častou výnimkou nazalizácie pre koncové NG sú často prevzaté slová ako camping (kempovanie), shopping (nakupovanie) a parking (parkovisko). V týchto slovách sa koncové NG vyslovuje [ŋ], ako by sa vyslovovalo v pôvodných anglických slovách.

Tiež, ak sa NG alebo NT vyskytnú spolu v strede slova, ale v oddelených slabikách, G alebo T by sa vyslovovali oddelene. Slovo congrégation (kongregácia) je dobrým príkladom tohto správania, rovnako ako cantique (chválospev).

P

Francúzske P sa zvyčajne vyslovuje [p] ako v angličtine, ako v slovách patron (šéf), peser (vážiť) a pique-nique (piknik).

Rovnako ako v angličtine, PH vo francúzštine znie ako [f], ako v slovách ako phrase (veta).

V niektorých slovách gréckeho pôvodu sa P pred S vyslovuje ľahko. Budete počuť slabý počiatočný zvuk [p] na začiatku slov ako psychologue (psychológ), pseudonyme (pseudonym) a psaume (žalm). (V zodpovedajúcich anglických slovách je P na začiatku týchto prevzatých gréckych slov nemé.)

Francúzske P je niekedy nemé ako koncové, najmä keď sa používa po M. Existujú nejaké výnimky, ako napríklad cap (mys).

Q

Francúzske Q je takmer vždy spojené s U a vyslovuje sa ako [k], ako v slovách qualité (kvalita), que (že), qui (kto) a quotidien (denný).

Niekedy môže byť kombinácia QU vyslovovaná ako [kw]. Quad (všeterénové vozidlo) je slovo prevzaté z angličtiny. Označuje „štvorkolku“ a vo francúzštine sa vyslovuje [kwad] – podobne ako v angličtine.

Zriedka, keď sa Q vo francúzštine nachádza bez U, stále znie ako [k]. Najčastejšie používané príklady sú cinq (päť) a coq (kohút).

R

Písmeno R vo francúzštine sa vyslovuje počuteľne na začiatku a v tele francúzskych slov. To koncové R sú tie, ktoré sú trochu compliqués (komplikované).

V podstatných menách, prídavných menách a spojkách končiacich na –ER sa R zvyčajne počuje ako [ʀ]: hiver (zima), plaisir (potešenie), cher (drahý), pur (čistý) a car (pretože).

Infinitívy rôznych typov slovies dodržiavajú rôzne pravidlá, aj keď majú podobné koncovky.

Oba typy slovies –IR aj -ER majú infinitívy končiace na R. Koncové R sa vyslovuje v slovách –IR ako finir (dokončiť) a ouvrir (otvoriť), ale nie v slovách –ER ako aller (ísť) alebo chanter (spievať).

S

Na začiatku slova francúzske S znie veľmi podobne ako anglické, či už je samotné alebo spojené s inou spoluhláskou v slovách ako stage (stáž), sceptre (žezlo) alebo spacieux (priestranstvo). To isté platí, keď je S umiestnené pred akoukoľvek samohláskou.

V slovách francúzske S vytvára zvuk [z], keď je samotné – ako v poison (jed) – a zvuk [s], keď je zdvojené – ako v poisson (ryba). (Z trápnej osobnej skúsenosti vám môžem povedať, že je dôležité správne rozlíšiť tieto dva zvuky!)

Nemé koncové S

S je často nemé na konci francúzskych slov, hoci sú chvíle, keď sa vyslovuje. Napríklad S v les (člen určitý množné číslo) samotné je nemé. Pred samohláskou by sa však S vyslovovalo ako [z]. Môžete to počuť v les Invalides (parížsky pamätný komplex, kde je Napoleonova hrobka).

T

Výslovnosť písmena T vo francúzštine môže závisieť od jeho pozície v slove, písmenách, ktoré ho obklopujú, a dokonca od toho, či sa nachádza v podstatnom mene alebo slovese.

Vo väčšine slov znie ako [t], ako napríklad v tarte (koláč). To platí aj vtedy, keď je spojené s H v slovách ako menthe (mäta).

T nasledované I

Francúzske T, keď za ním bezprostredne nasleduje I, môže v niektorých podstatných menách znieť ako [sj], ako napríklad patience (trpezlivosť) a natation (plávanie).

To však neplatí v časovaných slovesách typu –IR, ako sortions ([my] sme chodili). Tiež, ak pred T príde S, ako v vestiaire (šatňa), T sa vyslovuje ako [t], oddelene od I, ktoré za ním nasleduje.

Nemé koncové T

T je všeobecne nemé na samom konci francúzskeho slova, ako v sortait ([on/ona] chodil) alebo bout (koniec).

Ak za ním nasleduje slovo začínajúce samohláskou, T by sa vyslovovalo. Napríklad T v c’est (to je) samo osebe by bolo nemé. Bolo by vyslovované ako [t] vo fráze c’est un… (to je…).

Koncové T v niektorých slovách, ako but (cieľ), je takmer vždy vyslovované – aspoň vo Francúzsku. (V Kanade môže byť nemé.)

W

Vo francúzštine neuvidíte W používané často. Vstupuje do hry s prevzatými slovami a môže znieť ako [v] alebo [w].

V slove wagon (vagón) sa napríklad vo Francúzsku a Kanade vyslovuje ako [v] – ale v Belgicku ako [w].

X

Francúzske X môže byť vyslovované jedným z troch spôsobov: [ɡz], [ks] alebo [s].

V exiger (vyžadovať) a examen (skúška) znie X ako [ɡz].

V slovách ako fax (fax), maximum (maximum) a laxiste (ľavicový liberál), kde je A hneď pred X, sa X vyslovuje ako [ks].

X v dvoch veľmi bežných slovách, dix (desať) a six (šesť), znie ako [s].

Y

Rovnako ako v angličtine, Y vo francúzštine môže byť spoluhláska alebo samohláska.

Y samo osebe je predložka znamenajúca „tam“. Ako také sa vyslovuje ako samohláska, ako vo frázach on y va (poďme tam) a il y a (je tam / existuje).

Na začiatku slov ako yeux (oči), yaourt (jogurt) a yoga (joga) sa s francúzskym Y zaobchádza ako so spoluhláskou a vyslovuje sa ako [ˈj].

Z

Z na začiatku francúzskeho slova znie ako [z], podobne ako by sa vyslovovalo v angličtine. Napríklad zèbre (zébra) a zéro (nula) obidve začínajú zvukom [z].

Na konci slov je však Z často nemé. Spomeňte si na formu vous (vy [množné číslo/formálne]) mnohých rozkazovacích slovies ako allez (choďte), avez (máte) alebo écoutez (počúvajte). Alebo príslovky ako assez (dosť).

Ako cvičiť francúzske spoluhlásky

Aby ste si francúzske spoluhlásky osvojili a stali sa pre vás druhou prirodzenosťou, môžete využiť niekoľko rôznych foriem médií a učebných modalít.

Cvičenie počúvania

Začiatok s výlučne zvukovým cvičením počúvania francúzštiny vám pomôže vycvičiť uši na rozpoznanie zvukov francúzskych spoluhlások. Francúzska hudba v každom predstaviteľnom žánri poskytuje rôznorodú prax v počúvaní.

Ak máte radšej rozhlasové relácie, rada francúzskych podcastov vám dá podobnú skúsenosť, ktorá zároveň udrží vaše uši naladené na zvuky francúzskych spoluhlások.

Počúvajte s titulkami

Video s titulkami vám dáva možnosť kombinovať zvuk s čítaním, ako aj s vizuálnymi vodítkami.

Keď sledujete francúzske video s titulkami, môžete čítať slová, ako ich počujete vyslovované v kontexte. Sledujte tváre a polohy úst rečníkov, aby ste videli, ako vytvárajú zvuky, ktoré počujete.

Lingflix je na to dobrý zdroj. Lingflix berie autentické videá – ako hudobné videá, filmové ukážky, správy a inšpiratívne rozhovory – a mení ich na personalizované hodiny učenia sa jazyka. Môžete vyskúšať Lingflix zadarmo na 2 týždne. Pozrite si webovú stránku alebo si stiahnite aplikáciu pre iOS alebo Android. P.S. Kliknite sem, aby ste využili našu aktuálnu výpredajovú ponuku! (Platí do konca tohto mesiaca.)

Čítajte spolu s audiokniami

Môžete tiež skúšať počúvať francúzske audioknihy. Navyše, pri použití zdrojov ako Spotify a LibriVox v spojení s písanými textami, môžete získať výslovnosť spoluhlások od rodených Francúzov pre množstvo slov.

S obrovským katalógom bezplatných francúzskych kníh zo stránok ako Project Gutenberg budete mať hodiny čítania a počúvania praxe s francúzskymi spoluhláskami.

Píšte diktáty

Stránky ako Kwiziq a Speechling poskytujú francúzske texty na zapisovanie, kým počúvate. Keď dokončíte každé cvičenie, použite poskytnutý kľúč odpovedí na vyhodnotenie vášho pochopenia výslovnosti francúzskych spoluhlások.

Cvičenie hovorenia

Potom, čo ste počuli zvuky francúzskych spoluhlások z rôznych multimediálnych zdrojov, môžete svoje vedomosti prakticky využiť niekoľkými spôsobmi. Konverzačná prax vo francúzštine vám umožní vyslovovať francúzske spoluhlásky v kontexte, s konverzačným partnerom, ktorý vám môže dať spätnú väzbu.

Stále ste trochu príliš hanbliví na to, aby ste viedli rozhovor vo francúzštine? Skúste shadowing (tieňovanie) vo francúzštine, veľmi špecifickú metódu opakovania francúzskeho zvuku, ktorá vás núti napodobňovať rodené zvuky spoluhlások, ktoré počujete.

Ça y est (hotovo): spoluhlásky od B po Z. S týmito pokynmi na zvládnutie francúzskych spoluhlások môžete vyslovovať francúzske slová s väčšou istotou a nestratiť sa v džungli spoluhláskového chaosu.